Lucia Debnárová: Už ma nebaví mužom vysvetľovať, že športové pretláčanie je iné, ako to v rámci zábavy pri pive

Stelesnením vytrvalosti a odhodlania je naša 29-ročná reprezentantka v armwrestligu (pretláčaní rukami) Lucia Debnárová. Majstrovstiev sveta sa zúčastnila už 13-krát a vo všetkých prípadoch bola úspešná. Až 9-krát si odniesla zlatú medailu.

Lucia Debnárová

Lucia, kto ťa priviedol k tak netradičnému športu, akým je armwrestling?

K tomuto športu ma priviedol môj otec. Bol to práve on, kto vo mne vzbudil vášeň k armwrestlingu. Vnímal ho na slovenskej scéne už od jeho úplného začiatku, myslím, že to boli roky 1992/93, kedy bola  založená SAPR – Slovenská asociácia pretláčania rukou na čele s vtedajším prezidentom Milanom Čaplom. V tom období bol najväčšou hviezdou pretláčania terajší prezident nášho zväzu, Ján Germánus, 14-násobný majster sveta. Ešte dodnes má môj otec odložený takmer každý článok a interview s Janom. Dnes viem, že za to, kto som a čo som dokázala, patrí vďaka hlavne otcovi. Môžete vystriedať a zaplatiť veľa trénerov, no to puto, ktoré má rodič k svojmu dieťaťu, je silnejšie ako hocičo iné. Láska medzi rodičom a dieťaťom je požehnaná zhora. Viem aj to, že otec ako rodič spravil pre mňa maximum. Vryl do môjho srdca šport tak veľmi, že dnes mi už nezáleží na počte medailí, na výhre či prehre, jednoducho to milujem bez rozdielu či vyhrávam alebo prehrávam.

Kedy sa začala tvoja cesta pretláčačky?

Na svoje začiatky si spomínam úplne presne. Mala som niečo okolo 15 rokov, zhruba 55 kíl.  Prvý rok a pol som húževnato trénovala a ako 17 ročnej sa mi podarilo získať zlatý medailový double z majstrovstiev sveta v Tokiu. Boli to moje prvé majstrovstvá sveta a ja som priniesla hneď dve zlaté medaily!

Ako sa pripravuješ na súťaže?

Tréningy sú rozdelené podľa súťažného obdobia. Všetkému predchádza silová príprava, ktorá sa potom, blížiac sa k súťažnému obdobiu, „pretaví“ do špeciálnych cvikov na pretláčanie. Sú to cviky zamerané na silu chrbta, rúk, bicepsov, zápästia a prstov. Najdôležitejšou časťou tréningov je však „sparing” na pretláčacom stolíku. Všetku tú natrénovanú silu musíte vedieť preniesť a použiť ju na stole. Ja trénujem v našom seneckom klube spolu s mojim otcom a chalanmi. Tam máme spoločný „sparing”, cibríme techniku a riešime detaily pri zápasoch.

Lucia Debnárová

Na ktorých súťažiach sa ti už podarilo uspieť a čo si si odtiaľ odniesla?

Majstrovstiev sveta som sa zúčastnila už 13-krát a majstrovstiev Európy 12-krát a na všetkých som bola úspešná. Mám množstvo medailí aj z iných turnajov, no najvýznamnejšie sú určite tieto: 9-násobná majsterka sveta, 8-násobná majsterka Európy, 23-násobná majsterka Slovenska, víťazka profesionálneho svetového pohára – Nemiroff World Cup. Píše sa  o mne aj v Oxfordskej encyklopédii známych osobností v slovenskej verzii, v roku 2015 som vyhrala oceňovanie najúspešnejších športovcov v neolympijských športoch. Bola to veľká výhra, pretože armwrestling vyhral po prvýkrát v takej nabitej konkurencii plnej kulturistov, bodybuilderov a iných, nemenej úspešných športov.

Na čo si obzvlásť pyšná?

V armwrestlingu som dosiahla úplne všetko. Zopakovala som to veľmi veľakrát. A je naozaj krásne, keď vám povedia, že ste napríklad žijúcou legendou tohto športu alebo „Queen Of The Table”. Nepovedala by som však, že som na niečo pyšná – som v prvom rade vďačná a šťastná. Spolu s otcom sme dokázali vybudovať veľké veci, ktoré sa navždy zapíšu do histórie slovenského športu. No mojim veľkým želaním je, aby bolo pretláčanie uznávané konečne ako šport, nielen ako zábava. Je veľa zábavných programov a relácií, kde ma pozývajú. Áno, to, že žena porazí chlapa v pretláčaní je nevšedné, ale stále tam vidím tú nálepku „zábava“. Armwrestling je tvrdý a ťažký šport, ak v ňom chcete byť úspešní, musíte sa mu oddať úplne celý. Presne ako v iných vrcholových športoch.

Aké vlastnosti musí podľa teba spĺňať dobrý armwrestler?

Výborný armwrestler musí byť silný, rýchly, technicky aj takticky vyspelý „borec”. Tak ako plavec musí veľa plávať, atlét veľa behať, tak armwrestler musí veľa pretláčať. Musíte absolvovať množstvo zápasov, či už na tréningu alebo na súťažiach. Tým sa získavajú skúsenosti s rôznymi štýlmi vedenia súboja za stolom. Pretláčanie totiž nie je žiadny trik. Treba ho vedieť robiť s rozumom a rozvahou. Súboje v pretláčaní sú mnohokrát veľmi krátke. Stačí niekoľko sekúnd a ak si nedáte pozor, súper vás bleskovým štartom porazí. A práve ten štart treba vedieť zachytiť, stlmiť, zastaviť. To si vyžaduje obrovské sústredenie. Pretláčanie je krásny šport. Už teraz, ako o tom rozprávam, mám zimomriavky. Je plný adrenalínu, napätia a emócií. A v tom je presne tá krása.

Lucia Debnárová

Koho považuješ za svojho silného súpera?

Absolvovala som množstvo ťažkých turnajov, množstvo zápasov. Každá jedna zlatá medaila bola veľmi ťažko vybojovaná. Ale najväčšou súperkou je určite Ekaterina Afonina z Ruska, s ktorou sme sa vždy „bili“ o prvenstvo. Sme tak vyrovnané, že niekedy rozhodli milimetre, niekedy fakt len to, kto mal lepší deň, komu skôr zlyhá psychika alebo ktorá ako prvá spraví chybu. Je to krásne pretláčanie na vrcholovej úrovni. Doma na sparingoch je bezpochyby môj najväčší súper môj otec. Vie veľmi dobre, kde mám slabiny a presne vie o mojich silných stránkach. Treba však povedať, že veľakrát ma aj brzdí, dáva pozor a dobre odhaduje kedy si nenakladať viac ako treba.

Kto ťa z tvojho okolia najviac podporuje?

Najväčšou podporou pre mňa sú moji rodičia a môj priateľ, vďaka ktorým môžem robiť šport na vrcholovej úrovni. Armwrestling je šport, v ktorom nezarobíte tak, ako v inom vrcholom športe. Snažím sa preto vyberať turnaje, ktoré sú finančne ohodnotené. Napriek všetkému je však armwrestling športom môjho života. Je to láska na celý život!

Ako reagujú muži na teba ako majsterku sveta, vyzývajú ťa na súboj alebo majú pred tebou rešpekt?

Veľakrát sa mi stalo, že ma muži vyzvali na súboj. Keď sa stane, že ich porazím, tak samozrejme hľadajú výhovorky. Napríklad, že používam techniku, zapájam celé telo. Priznám sa, že niekedy ma už nebaví vysvetľovať, že športové pretláčanie je iné ako to, keď sa boria v rámci zábavy pri pive.

Lucia Debnárová

Čo robíš, keď práve netrénuješ alebo nesúťažíš?

Mám rada svoju posteľ, rada čítam knihy od doktora Murphyho, jeho psychológiu priam hltám. Veľa času trávim s priateľom, tešíme sa, keď si môžeme vychutnávať jedlá v našich obľúbených reštauráciách a tiež radi oddychujeme pri filmoch. Obľubujem aj časté prechádzky, pri ktorých počúvam svoju obľúbenú hudbu. Milujem jeseň a babie leto, takže moje obľúbené ročné obdobie je práve tu, tak sa z toho teším. A zbožňujem horúcu, pravú belgickú čokoládu!

Aké sú tvoje ciele do budúcna?

V novembri ma čaká posledná súťaž v tomto roku, ide o svetový pohár profesionálov – Nemiroff World Cup. Je to jedna z najlepších finančne ohodnotených súťaží. Budem štartovať v kategórii do 65 kíl. Potom vytúžené voľno, možno nejaká kratšia dovolenka, Vianoce v kruhu rodiny a od nového roka späť v kolotoči tréningov a súťaží.

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz
  • Podobné články
0
Blogerky píšu Novinky

Recept Lenivej kuchárky: špaldová bábovka

0
Lifestyle Novinky Tipy a inšpirácie

Tip na knihu: Sedem minút po polnoci

0
Kariéra Lifestyle Novinky Osobnosti

Úspešné slovenské podnikateľky, ktoré nás inšpirujú

Navigácia

Magazíny