Milujem módu. Môcť vyjadriť každý deň svoju osobnosť či náladu takou bežnou vecou ako je obliekanie. Milujem tvary, farby a rôzne možnosti, ktoré mi móda k tomu poskytuje. Ale všetko sa deje akosi rýchlo. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo si každý deň treba obliecť niečo iné? Prečo je každý druhý týždeň in celkom iné oblečenie? Prečo je každý rok iná farba roka? Ak sa pozriete do minulosti, nič také neexistovalo. Čím sa však viac a viac blížime k súčasnosti, tým rýchlejší svet módy môžme vidieť. Čo ale za tým je a prečo to tak vlastne je?
Odpoveď je jednoduchá, je to biznis. Peniaze a zisky sú to, čo hýbe svetom (nielen) módy. A tak to potom vyzerá. Firmy vyrábajú viac a viac oblečenia bez ohľadu na to, aký vplyv táto výroba má na životné prostredie alebo na ľudí, ktorí sú jej súčasťou. Je to smutné, ale zároveň je to holý fakt, ktorý musíme akceptovať. Alebo sa to môžeme pokúsiť aspoň čiastočne zmeniť.
A práve o toto ide vo Fashion Revolution. Zmeniť podmienky, v ktorých ťažko pracujúci ľudia dennodenne vyrábajú naše „lacné“ oblečenie. Znížiť našu nevedomosť. Ukázať ľuďom, akú skutočnú cenu má ich oblečenie a čo nás všetkých ešte bude stáť, ak nepríde k zmene v odevnom priemysle, ktorý je, mimochodom, druhým najšpinavším priemyslom na svete. A tiež ukázať tým, ktorí z nás robia otrokov módy, že to takto nechceme. Ukázať im, že sú ľudia, ktorí vedia módu robiť inak – správne, ekologicky a fér.
Okrem toho, že Fashion Revolution Week má svoje poslanie informovať ľudí a spoločnými silami potom vyvíjať tlak na veľké firmy, navštíviť ho je aj hodnotne a zábavne strávený čas.
Nielen, že sa môžeme dozvedieť, ako to teda v tom fashion biznise chodí a čo sa tam deje, ale rôzne prednášky zaujímavých hostí nám ukážu, ako sa to dá inak, čo môžeme robiť my sami. A dokonca môžeme začať priamo tam, zapojiť sa do workshopov a naučiť sa niečo nové.
Ja som sa ho zúčastnila bohužiaľ len jeden deň (ak nerátam aktívne šírenie Fashion Revolution myšlienky v práci a, samozrejme, zapojenie sa na sociálnych sieťach) a to 25. apríla (utorok). Zistila som zopár zaujímavých skutočností. Napríklad, že košeľa sa dá nosiť nielen ako košeľa. Vyrobila som si za pár minút tašku zo starého trička. A stačili mi na to nožničky a staré tričko.
Pozrela som si dokument o zaujímavých ženách z Madagaskaru, ktoré vyrábajú hodváb. Potešila ma skutočnosť, že nie som jediný bláznivý škrečok, ktorý hromadí staré veci a čaká, kým sa mu raz na niečo zídu. A tiež, že recyklácia oblečenia nie je len hranie sa, ale má svoju budúcnosť a je in.
Mimoriadne sa mi zapáčila prednáška Ľubice Noemi z Manuzony o vlne, jej spracovaní, aj o tom, ako to funguje u nás. A tiež to bol jeden z mnohých príbehov ženy, ktorá sa nevzdala svojich snov a rozhodla sa napriek ťažkostiam venovať sa tomu, čo ju baví a napĺňa. Toto bol taký ďalší rozmer Fashion Revolution weeku, ktorý by som chcela spomenúť. Celý večer bolo cítiť, že všetci, organizátori aj návštevníci neprestali veriť, že môžu zmeniť svet. Ako? Jednoducho. Začnú sami od seba a budú to posielať ďalej.
Len pár ľudí začalo revolúciu a dnes sa konajú Fashion Revolution weeks v 90 krajinách sveta. Má to zmysel, aj keď ho možno na prvý pohľad nevidno. Nebolo by to možné, keby neboli ľudia, ktorí neprestávajú veriť, že sa to dá. Nebolo by to možné, keby neboli ľudia, ktorí začali od seba. Ale našťastie takí sú a ja verím, že ich bude stále viac a viac, pre dobro nás všetkých.
