Počuli ste o zvláštnom fenoméne, že v dnešnom ovocí a zelenine sa nachádzame menej vitamínov a minerálov, ako tomu bolo pred polstoročím? Bohužiaľ, nejde o žiadne fámy ale o smutný fakt. Zelenina, ktorá je šľachtená pre rýchly rast, odolnosť voči škodcom a veľké výnosy je oveľa chudobnejšia ako tomu bolo kedysi. Za všetko: napríklad aby sme prijali rovnaké množstvo vitamínu A, ako získali naši starí rodičia z jedného pomaranča, musíme ich zjesť osem!
Menej vitamínov aj minerálov
Štúdie, ktoré sa robili v roku 1950 boli východiskové pre súčasné pozorovania. Tím vedcov z University of Texas publikoval v roku 2004 výsledky výskumu, ktoré hovoria o dramatickom poklese mnohých živín v 43 druhoch ovocia a zeleniny. Veci zistili, že za 50 rokov sa znížil obsah bielkovín, vápnika, fosforu, železa, vitamínu B2 aj vitamínu C.
Ďalšia štúdia analyzovala pokles nutričných hodnôt za obdobie 22 rokov. Výskum realizoval Kuchi inštitút – centrum pre prírodnú liečbu. Zistilo sa, že v čerstvej zelenine priemerne poklesol vápnik o 12%, železo o 37%, vitamín A o 21% a vitamín C až o 30 %. Práve tento vitamín má za dôsledok nie len upevňovanie imunity, ale pri jeho nedostatku a nedostatku železa trpíme chronickou únavou. Pokles živín sa predpokladá aj na úrovni minerálov – horčíka či zinku a ďalších vitamínov skupiny B a E.
Vyčerpaná pôda rodí slabú zeleninu
Jednou z príčin rapídneho pokles živín v ovocí a zelenine je vyčerpanosť pôdy. Ešte nikdy nebola orná pôda tak využívaná, ako je tomu v súčasnosti. Vďaka technike sa dokáže za relatívne krátky čas obhospodáriť rozsiahle územie. Keďže oveľa viac sadíme, je zo zeme „stiahnutých“ aj oveľa viac živín, i keď sa intenzívne hnojí, podľa štúdií sa živiny nestíhajú do pôdy vracať. Smutné však je, že napriek obrovským výnosom množstvo ľudí stále trpí hladom a veľa zeleniny končí v komposte, pretože kúpyschopní obyvatelia ju nedokážu spotrebovať.
Menej je viac
Ďalšia skutočnosť, ktorá stojí za degradáciou nutričnej hodnoty prírodných plodín je už spomenutá požiadavka na vyššiu výnosnosť. Chceme jednu veľkú brokolicu, veľkú a zdravú mrkvu, mäsitú papriku, obrovské rajčiaky…
Vplyvom šľachtenia sa docielil nárast plodín do oveľa väčších rozmerov, aké prirodzene dosahovali. Z tohto hľadiska sú vitamíny viac rozptýlené, takže z lyžičky brokolicovej polievky pred 30 rokmi, ktorá bola pripravená z niekoľkých menších brokolíc, sme získali oveľa viac živín, ako z tej istej polievky dnes, v ktorej je uvarená len jedna veľká hlávka. Tento princíp funguje takmer u všetkej zeleniny – to že sme dosiahli veľkú a ťažkú zeleninu neznamená, že je rovnako nabitá vitamínmi ako menšie kusy v minulosti.
Nebezpečné postreky
V neposlednom rade treba spomenúť, že za výrazným poklesom výživového úžitku plodín je striekanie pesticídmi a insekticídmi. I keď je v dnešnej dobe veľa jedovatých prípravkov, ktoré sa bežne používali zakázaných, poškodenie pretrváva.
Samozrejme, zelenina stále obsahuje vitamíny aj minerály, avšak nie v takých množstvách ako potrebujeme. Tento pokles môže mať súvis s mnohými civilizačnými ochoreniami, na ktoré sa predpisujú lieky miesto vitamínov. Civilizačným ochorením sa stáva aj depresia, ktorá súvisí s nedostatkom horčíka, vápnika, vitamínov skupiny B, vitamínu D a vitamínu C – teda nedostatok takmer všetkého, čo v zelenine preukázateľne pokleslo.
